

Tabu má špeciálnu silu, ktorá vzniká nie z toho, čo sa deje, ale z toho, čo sa len môže stať. Ema vysvetľuje, prečo zakázaný podtón v nás prebúza fantáziu, prečo je niekedy vzrušujúcejší než samotný sex a ako môže jemné prekračovanie rutiny prehĺbiť túžbu vo vzťahu.

Tabu má v sebe zvláštnu silu. Nie preto, že by bolo zakázané, ale preto, že je skryté. Vzrušenie často nevzniká z toho, čo sa deje, ale z toho, čo sa môže stať. Z priestoru medzi túžbou a realitou. Z napätia, ktoré rastie práve tam, kde sa niečo len naznačí, nie vysloví. Tabu je presne takýmto priestorom — jemným, znepokojujúcim, ale neodolateľným.
Každý človek má v sebe časť, ktorá reaguje na hranice. Nie preto, že by sme chceli riskovať, ale preto, že zakázaný podtón prehlbuje fantáziu. Keď sa niečo nesmie, začne to pracovať v hlave úplne inak: pozornosť sa zostruje, telo reaguje rýchlejšie, myseľ je otvorenejšia. Hranica vytvára rám, a rám vytvára intenzitu. Čím ďalej je cieľ, tým viac ho chceme.
V erotike to funguje rovnako. Niektoré z najintenzívnejších momentov v živote párov sa nestanú počas samotného sexu, ale ešte pred ním. V pohľade, ktorý je o sekundu dlhší, než by mal byť. V geste, ktoré naoko nič neznamená, ale cítiť z neho všetko. V jednej vete, ktorá zmení atmosféru celého večera. V tom jemnom, intímnom vnútornom vzrušení, keď cítiš, že niekto narušuje tvoj bezpečný svet, no neprekračuje hranice, len ich ticho skúma.
Tabu nie je o zákaze. Je o napätí medzi dvoma ľuďmi. O priestore, kde sa fantázia môže nadýchnuť a rozpínať. Vzrušuje nás práve preto, že nie je celkom uchopiteľné. Že sa odohráva najmä v hlave.
Predstav si moment, keď partner vysloví niečo, čo nikdy predtým nepovedal. Nebolo to nevhodné, ani príliš odvážne — len iné. Nečakané. Telo okamžite reaguje. Ako keby ti tým otvoril dvere do miestnosti, o ktorej existencii si nevedela alebo do ktorej si nikdy nemala odvahu vstúpiť. V tejto chvíli je tabu silnejšie ako samotný sex, pretože aktivuje fantáziu skôr, než sa realita stihne dotknúť tela.
Mnoho párov objaví, že najviac vzrušenia nevzniká pri najväčšej aktivite, ale pri najmenšom náznaku. Stačí milimeter posunu v správaní, trocha tajomstva, jemné prekročenie zabehnutých rolí. Telo si pamätá každú zmenu energií. Reaguje na napätie, nie na výkon. Preto tabu dokáže spôsobiť viac horúčavy pod pokožkou než dokonalá technika.
Tabu zároveň odhaľuje našu zvedavosť. To, čo nás priťahuje, nie je nutne samotný akt, ale predstava. Myseľ nepozná limity — dokáže vytvoriť obrazy, ktoré sú odvážnejšie, zmyselnejšie a hlbšie než realita. Preto môže byť predstava niekedy silnejšia než dotyk. Je to vnútorné divadlo, kde si všetko riadime sami, bez tlaku, bez očakávania. A v bezpečí vzťahu môže táto fantázia prerásť do úprimnej intimity.
Treba však rozlišovať medzi tabu, ktoré nás obohacuje, a tabu, ktoré nás ničí. Vzrušujúce tabu je to, ktoré je dobrovoľné, jemné, osobné. Nie to, ktoré je spojené s tajomstvom pred partnerom alebo so zranením niekoho iného. Hovoríme o tabu, ktoré vzniká medzi dvoma ľuďmi v bezpečnom priestore, ktorí si dôverujú a chcú si dopriať niečo nové. Také tabu nie je hrozbou, ale darom — je to okno do fantázie, ktorá sa dá zdieľať bez hanby.
Najzaujímavejšie chvíle medzi dvoma ľuďmi často vznikajú práve vtedy, keď si dovolia prekročiť niečo malé — nie hranice vzťahu, ale hranice rutiny. Keď si dvaja dovolia pozrieť sa na seba inak. Keď dovolia túžbe, aby bola menej predvídateľná. Keď pripustia, že aj jemná odchýlka od zvyku môže priniesť úplne nový zážitok.
V tom spočíva tajomstvo tabu. Nie je to o extrémoch. Je to o nečakanom. O malom posune, ktorý povie: dnes sme iní. Dnes si dovolíme viac. Dnes si dovolíme byť zvedaví.
A možno práve preto je tabu niekedy silnejšie než samotný sex. Sex je fyzický. Tabu je mentálne. A keď je myseľ vzrušená, telo ju vždy nasleduje.
„Najväčšia iskra nevzniká z dotyku, ale z predstavy, že by sa dotyk mohol stať.“
Ema